Za veľké lesné bohatstvo v strednej Európe vďačíme pravdepodobne prísnym zákonom Habsburgovcov, ich "lesné poriadky" boli prvým krokom k plánovanému a trvalému lesnému hospodárstvu. Z celkovej výmery je zalesnených viac ako 40% územia Slovenska, pričom sa využíva iba 55 - 60% porastu slovenských lesov. Spaľovanie drevnej štiepky, ktorá sa vyrába z drevného odpadu nakúpeného v okruhu 60 km od elektrárne na biomasu, prináša šancu na úžitok z lesného bohatstva priamo v regióne. Väčšina dreva zo slovenských lesov v súčasnej globálnej ekonomike končí na zahraničných trhoch. Práve tzv. "energetické drevo", čiže drevo ktoré sa po spracovaní na drevnú štiepku používa na výrobu energie
blízko miesta ťažby, dáva možnosť využiť pridanú finančnú hodnotu z dreva pre ľudí, ktorí žijú priamo v regióne, takom bohatom na lesné porasty. Pri rozumnom lesnom hospodárení, ak sa rešpektujú biologické limity obnovy lesa, ak sa nesprávame k lesu a prírode koristnícky, je les a drevo nevyčerpateľným a trvalo udržateľným zdrojom energie, s minimálnym vplyvom na životné prostredie pri spaľovaní drevnej štiepky. Kombinovaná výroba elektrickej a tepelnej energie, ktorá prebieha aj v elektrárni na biomasu v Topoľčanoch znamená pre lesníkov aj stabilitu v odbere dreva, pretože drevná štiepka je potrebná nielen v čase vykurovacej sezóny, ale kvôli výrobe elektriny po celý rok. V súčasnosti je v lesnom hospodárstve výrazným problémom hynutie
smrekových porastov, ktoré nadobúda až rozmery ekologickej katastrofy. Dobre načasované štiepkovanie ihličnatej kalamitnej hmoty je pritom nevyhnutné pre hygienu lesných porastov a je najekologickejším spôsobom využitia odpadového dreva, pričom ako najväčší problém sa javí nedostatok elektrární využívajúcich kogeneráciu výroby tepla a elektrickej energie, s celoročným odberom lesnej štiepky, hlavne s letným odberom. Realizovaný program využitia biomasy (drevnej štiepky) pre výrobu zelenej energie je významným prínosom pre naplnenie vládneho programu vo využívaní obnoviteľných foriem energie a naplnenie záväzkov Slovenskej republiky voči Európskej únii.
Ide o čistý popol z dreva, bez chemických, alebo nebezpečných prímesí, ktorý je enviromentálne nezávadný Popol je zachytávaný do dvoch uzavretých kontajnerov, a odvážaný. Skládka popola sa v areáli elektrárne na biomasu nevytvára. Popol môže byť využívaný v poľnohospodárstve ako hnojivo, resp. na rekultiváciu starých skládok, kameňolomov, stavebníctve a podobne.
Zvýšenie dopravného zaťaženia kamiónmi, ktoré budú dovážať odpadovú drevnú hmotu do elektrárne na biomasu v Topoľčanoch, je oproti súčasnému stavu prakticky nulové. Zo súčasného množstva kamiónov prejde ten istý počet, len časť z nich vyloží svoj náklad v elektrárni na biomasu v Topoľčanoch.
Biomasa je neutrálnym palivom, pri jej spaľovaní sa uvoľňuje takmer rovnaké množstvo CO2, ako je pri raste biomasy fotosyntézou spotrebované. Spaľovanie biomasy na rozdiel od fosílnych palív nezvyšuje koncentráciu organických uhľovodíkov v atmosfére. Hodnoty emisií SO2, NOx, CO, TZL (popolček) sú hlboko pod emisné normy dané legislatívou SR, pri využívaní OZE klesajú pri niektorých látkach na nulu (SO2). Pri náhrade fosílnych palív OZE dochádza k pozitívnym účinkom nielen na životné prostredie, ale aj na zdravie človeka. Žiadna produkcia rádioaktívnych odpadov.